Slovenské plynárenstvo si pripomína 170. výročie ako stabilná súčasť hospodárstva v neľahkom období
Slovensko si pripomína 170. výročie vzniku plynárenstva na našom území. Výročie je späté s historicky prvou inštaláciou vonkajšieho plynového osvetlenia v Bratislave, vtedajšom Prešporku. Počas tohto dlhého obdobia čelilo mnohým výzvam, ktoré úspešne prekonalo. Inak tomu nie je ani v súčasnosti, keď sa slovenské plynárenstvo musí vysporiadať s vonkajšími rizikami spojenými so zastavením tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu, koncom dodávok ruského plynu v roku 2027, konfliktmi ovplyvňujúcimi bezpečnosť dodávok i tlakom na dekarbonizáciu energetiky a hospodárstva.
„Plynárenstvo ukázalo v minulých desaťročiach svoju odolnosť a prispôsobivosť k zmenám. Rovnako tak dnes, keď neustále zabezpečuje nepretržité, stabilné a bezpečné dodávky zemného plynu pre všetkých odberateľov, či už sú to domácnosti alebo veľké priemyselné podniky,“ konštatoval prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Rastislav Ňukovič.
Tieto dodávky vedia plynári zabezpečiť vďaka premysleným investíciám do diverzifikácie trás a prepojení so všetkými susednými krajinami a postupnej diverzifikácie dodávok od rôznych dodávateľov v posledných 15 rokoch. V roku 2025 bol podiel ruského plynu na dodávkach do SR 33%. „SPP pri zabezpečovaní dodávok plynu pre svojich zákazníkov využíva kombináciu zdrojovania prostredníctvom dlhodobého kontraktu so spoločnosťou Gazprom export, diverzifikačných kontraktov a plynu uskladneného v zásobníkoch. Je to v súlade s našou obchodnou stratégiou a aktuálnym vývojom na trhu tak, aby sme zaistili bezpečné a plynulé dodávky plynu za čo najnižšie ceny,“ povedal člen prezídia SPNZ Martin Húska.
Súčasná geopolitická situácia s vojnou na Ukrajine a v Perzskom zálive má samozrejme výrazný vplyv na ceny zemného plynu. SPNZ dlhodobo upozorňuje, že uprednostňovanie skvapalneného plynu LNG na úkor ruského zemného plynu nie je diverzifikácia, ale zvyšovanie závislosti na novom zdroji a zároveň znižovanie možností zdrojovania európskych krajín. „LNG je totiž v porovnaní s plynom vyťaženým v Európe a blízkom okolí globálne obchodovanou komoditou, ktorej cena sa môže prudko zmeniť práve pod vplyvom udalostí, aké momentálne sledujeme na Blízkom východe. LNG totiž nie je prebytková komodita, ale skôr naopak, je jej nedostatok. V minulosti, keď do Európy prúdili veľké objemy z ruského zdroja, mali takéto udalosti na cenu zemného plynu v Európe len minimálny vplyv,“ upozornil Ňukovič.
Slovensko má historicky vysoký podiel podzemných zásobníkov zemného plynu s objemom 3,5 miliardy m³ v pomere k ročnej spotrebe na úrovni 4,5 mld m³. Premyslené investície v minulosti sú kľúčom energetickej bezpečnosti krajiny, čo sa potvrdilo počas všetkých zím od začiatku konfliktu na Ukrajine. Napriek tomu aj tento segment čelí rizikovej situácii.
V súčasnosti je totiž stav v zásobníkoch v Európe nižší ako v rovnakom období v predchádzajúcich rokoch, v celej EÚ pod hranicou 30 % kapacity z dôvodu nižšieho objemu dostupných zdrojov zemného plynu a chladnejšej zimy. „Zároveň sa v dôsledku aktuálnych globálnych udalostí opäť nachádzame v situácii, kedy sa zemný plyn s dodávkou v letnom období obchoduje za vyššie ceny, ako zemný plyn s dodávkou v zime. Ak bude táto negatívna obchodná situácia pretrvávať počas letných mesiacov, keď sa plyn do zásobníka vtláča, môže Európa ďalšiu zimu čeliť extrémne nízkej naplnenosti plynových zásobníkov, pretože budú absentovať základné ekonomické dôvody na jeho uskladnenie. Preto je maximálne dôležité podporiť využívanie zásobníkov,“ zdôraznil člen prezídia SPNZ Ladislav Goryl.
Slovenské plynárenstvo sa už roky pripravuje aj na ozeleňovanie sektora a celkovú dekarbonizáciu. V plynárenskej distribučnej sieti rastie podiel biometánu a úspešne bol odskúšaný projekt zmiešaných dodávok zemného plynu a vodíka koncovým užívateľom. „Dlhodobo a zodpovedne si plníme svoju úlohu v oblasti dekarbonizácie sektora. Aktívne znižujeme metánové emisie s cieľom znížiť ich celkový objem o 30 % do roku 2030. Zároveň presadzujeme moderné plynové technológie pre podniky aj domácnosti, pretože sú úspornejšie aj šetrnejšie k životnému prostrediu. Z dlhodobého hľadiska zvyšujeme podiel obnoviteľných plynov v distribučnej sieti. Dnes sú do nej pripojené už štyri biometánové stanice. Popri tom skúmame využitie vodíka v zmesi so zemným plynom. Dekarbonizácia však musí byť nákladovo efektívna, aby sa dosiahli jej ciele, a zároveň si udržala podporu verejnosti. Plynárenstvo práve takéto riešenia ponúka, preto zostane stabilnou, flexibilnou a dostupnou súčasťou energetiky budúcnosti,“ dodal viceprezident SPNZ, generálny riaditeľ SPP – distribúcia Martin Hollý.
Vznik slovenského plynárenstva ako odvetvia energetiky a hospodárstva sa datuje od 19. marca 1856, keď sa vo vtedajšom Prešporku rozsvietili prvé plynové lampy na svietiplyn. Ten vyrábala plynáreň na území ako prvá vo vtedajšom Uhorsku.
Saková: Plynárenstvo bolo vždy symbolom inovácií a pokroku
Dnešné 170. výročie plynárenstva na Slovensku predstavuje dlhú a náročnú cestu od pouličných plynových lámp k najmodernejším ekologickým technológiám, vďaka ktorým slovenské domácnosti môžu žiť v istom životnom štandarde a plynárenstvo prispieva k ekonomickému rastu národného hospodárstva, povedala vo svojom príhovore pri príležitosti Dňa plynárov podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková. „Plynárenstvo bolo vždy symbolom inovácií a pokroku. Pevne verím, že tento prívlastok mu zostane aj na ďalšie desaťročia,“ zdôraznila.
Pri pohľade do histórie súčasne poďakovala manažérom odborným pracovníkom, technikom a ďalším pracovníkom, ktorí sa pričinili o rozvoj slovenského plynárenstva. „Pevne verím, že slovenské plynárenstvo zvládne aj aktuálne ťažké obdobie a naďalej bude prosperovať tak ako doteraz,“ dodala ministerka hospodárstva SR Denisa Saková.
Kašický: Odbornosť a skúsenosti plynárenstva majú nezastupiteľnú úlohu a miesto
Slovenské plynárenstvo si za 170 rokov svojej existencie zaslúži úctu a vďaku, povedal predseda sekcie civilnej ochrany a bezpečnosti Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) František Kašický. Vyzdvihol úlohu plynárenstva pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti krajiny a vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí zvládnuť súčasné aj budúce výzvy a krízy. „Vaša odbornosť a skúsenosti majú nezastupiteľnú úlohu a miesto,“ poznamenal František Kašický ktorý sa tiež poďakoval SPNZ za partnerstvo so ZMOS-om.
Mestá a obce podľa neho pri zabezpečovaní tepla berú do úvahy ekonomickú stránku, ale aj udržateľnosť a ekológiu. „V spolupráci s vami a s využitím vašich skúseností chceme riešiť to, čomu sa hovorí inovácia, alternatíva, a nájsť taký modus operandi, aby sme dokázali zabezpečiť ekonomiku, udržateľnosť a následne aj ekologické faktory pri činnosti našich miest. Za to veľká vďaka,“ dodal podpredseda ZMOS František Kašický.
Pozdravy zo zahraničia
Prezident Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Andrea Stegher vo svojom videoposolstve označil 170. výročie slovenského plynárenstva za skutočne pozoruhodné. „170 rokov histórie, úspechov zanietenia demonštrovaných silou a schopnosťami nášho odvetvia obstáť v skúške času a čeliť komplexným výzvam súčasnosti,“ zdôraznil Stegher. „Slovenské plynárenstvo vyniká pri svojej snahe byť aktívnym hráčom pri poskytovaní konkrétnych riešení pre potreby trhu a dlhodobé prepojenia medzi teritóriami. To je srdcom plynárenského biznisu,“ dodal šéf IGU.
Slovenské plynárenstvo zastúpené SPNZ je konštantne aktívnym a dynamickým prispievateľom pri plnení technických úloh IGU a jeho komisií, zdôraznil Stegher. „Ďakujeme za vaše úsilie. Je skvelé mať toľko kompetentných expertov a priateľov z vášho zväzu,“ uzavrel prezident IGU, ktorý vyjadril presvedčenie, že spolupráca IGU a slovenského plynárenstva bude pokračovať ešte veľmi dlho.
K 170. výročiu zablahoželali aj zástupcovia Českého plynárenského svazu, predseda Rady ČPS Martin Slabý a výkonná riaditeľka Tereza Navrátilová, ktorá povedala, že ide o úctyhodný kus histórie. Od zavedenia moderného plynového osvetlenia ulíc Bratislavy 19. marca 1856 prešlo slovenské plynárenstvo dlhú cestu technologického pokroku, budovania infraštruktúry a práce mnohých generácií odborníkov, dodal Martin Slabý.
„Za touto históriou stoja predovšetkým ľudia, priekopníci a odborníci, ktorí slovenské plynárenstvo pomáhali budovať,“ zdôraznila Tereza Navrátilová. Práve vďaka práci týchto generácii vznikla silná plynárenská tradícia, ktorú dlhé roky českí a slovenskí plynári zdieľali spoločne, pripomenul Martin Slabý.
Obaja predstavitelia českého plynárenstva vyjadrili potešenie, že táto spolupráca naďalej pokračuje, o čom svedčí aj podpis Memoranda o spolupráci medzi ČZS a SPNZ, vďaka ktorému je možné ešte intenzívnejšie zdieľať skúsenosti pri znižovaní metánových emisií, rozvoji biometánu, využívaní vodíka v energetike a výziev dekarbonizácie.
Symbolické zapálenie plynových lámp
Vznik slovenského plynárenstva ako odvetvia energetiky a hospodárstva sa datuje od 19. marca 1856, keď sa vo vtedajšom Prešporku rozsvietili prvé plynové lampy na svietiplyn. Ten vyrábala plynáreň na území ako prvá vo vtedajšom Uhorsku.
Tradičnou súčasťou osláv Dňa plynárov bol preto aj tento rok akt symbolického zapálenia plynových lámp pred Plynárenským múzeom, ktorého sa zhostili podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková a predseda výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Róbert Puci.