Poruchová linka 0850 111 727
   Zákaznícka linka 0850 269 269
26. októbra 2009
Hovoríme s generálnym riaditeľom spoločnosti SPP – distribúcia, a.s., Ing. Bohumilom Kratochvílom

Autor: Ivana Zelizňáková, Milan Valášek

Hovoríme s generálnym riaditeľom spoločnosti SPP – distribúcia, a.s., Ing. Bohumilom Kratochvílom

V roku 2006 sa uskutočnil tzv. právny unbundling , t. j. SPP sa rozdelil do troch samostatných spoločností. Aká je úloha SPP – distribúcia na plynárenskom trhu?

Vychádzajúc z európskej legislatívy došlo k právnemu oddeleniu obchodu, distribúcie a prepravy plynu. Takže v roku 2006 z jedného SPP vznikla skupina spoločností SPP, a.s., tranzitná spoločnosť eustream, a.s., a SPP – distribúcia, a.s. SPP – distribúcia, a.s., zahŕňa distribúciu plynu od výstupu z tranzitnej sústavy, cez ktorú sa dováža zemný plyn na Slovensko, až po konečného odberateľa. Spravujeme vyše 32-tisic kilometrov plynovodov vrátane technologických objektov. Okrem distribúcie plynu zodpovedáme aj za ďalšie činnosti, ktoré nám stanovil zákon o energetike. Slovenský plynárenský dispečing (SPD) operatívne riadi distribúciu plynu ku koncovým odberateľom a do nadväzujúcich sietí, zabezpečujeme vyvažovanie distribučnej siete (vyrovnávanie nerovnováhy medzi dodávkou a spotrebou plynu) a plníme úlohy pre stave núdze. Jednou z nich je zabezpečenie plynu pre potreby plnenia zákonného štandardu bezpečnosti dodávok plynu pre domácnosti.

Európu v januári postihla aj plynová kríza, keď sa vôbec po prvýkrát v 35-ročnej histórii plynárenstva úplne zastavili dodávky zemného plynu z Ruska do Európy. Slovenská legislatíva dovtedy počítala iba s maximálne 30-percentným znížením objednaných denných dodávok ZP. Čo sa po kríze zmenilo?

Nemám slovo „kríza“ veľmi rád. To, čo sa stalo na začiatku roka na Slovensku a v celej Európe, nemôžeme nazvať týmto výrazom. Bola to totiž situácia, ktorú sme síce nečakali, ale mohlo to byť aj oveľa horšie. SPP v plnom rozsahu spĺňal povinnosť zabezpečiť zásobovanie zemného plynu aj v prípade 30-percentného poklesu dodávok (ako k tomu došlo počas obdobnej krízy v roku 2006), ktorú mu ukladá energetický zákon. Treba tiež povedať, že do 6. 1. 2009 bolo zaznamenané historicky najväčšie neočakávané prerušenie dodávok plynu v roku 2006, a to pokles o 20 – 30 % počas 3 dní. Keby sme však chceli hovoriť o kríze, tak to by muselo trvať podstatne dlhšie ako dva týždne, na ilustráciu – počas celého obdobia obmedzenia dodávok nebolo na slovenský trh dodané necelých 40 mil. m3 plynu, čo zodpovedá približne jednodňovej zimnej spotrebe celého Slovenska. Január však celú Európu naučil, že už nikdy nemôžeme predpokladať, že k takým výpadkom dodávok nemôže dôjsť. „Plynovú krízu“ sme však zvládli aj vďaka uplatneniu princípu solidarity európskych plynárenských spoločností a pomoci našich zahraničných akcionárov. Z toho vyplýva aj ponaučenie pre legislatívcov, obchodníkov s plynom a ostatné subjekty na plynárenskom trhu, kde napr. SPP spustil diverzifikačný program, spolupracujeme na príprave novely vyhlášky o stavoch núdze atď.

SPP – distribúcia je plne regulovaný subjekt. Minulý rok došlo k významnej zmene v regulačnej metóde. Ako ovplyvnila fungovanie vašej spoločnosti?

Regulácia je ťažká téma, pretože neovplyvňuje len distribúciu plynu a plynárenstvo, ale v konečnom dôsledku všetko, čo sa okolo nás deje. V minulom roku pristúpil ÚRSO k výraznej zmene regulačnej metódy. Podľa nej sa reguluje priemerná cena za prístup do distribučnej siete a distribúcia zemného plynu tak, že východisková cena je eskalovaná rozdielom jadrovej inflácie a pripočítava sa k nej ešte faktor efektivity, ktorý ovplyvňuje naše náklady. Táto metóda je síce určitým spôsobom aplikovaná vo viacerých európskych krajinách, ale na Slovensku má niekoľko anomálií. Jednou z nich je práve spomínaný faktor efektivity znižujúci ročne priemernú cenu, ktorý bol stanovený na úroveň 5 %. Dostávame sa do dlhodobo neudržateľnej situácie. Výsledná cena tak nezohľadňuje všetky ďalšie faktory, ktoré my nedokážeme dostatočne ovplyvniť, napríklad investície do obnovy. My musíme naše plynárenské siete obnovovať, pretože našou prioritou je bezpečnosť, ale tiež rozširovanie podľa potrieb odberateľov plynu. V momente, keď tieto náklady nie sú v plnom rozsahu zohľadnené v regulovanej cene za plyn, začína to veľmi nepriaznivo ovplyvňovať našu ekonomiku a aj vzťahy s odberateľmi. Mám na mysli finančnú spoluúčasť pri rozširovaní plynárenských sietí v mestách a obciach. Hľadáme kompromisy, možnosti, spôsoby, ako riešiť súčasnú situáciu a myslím si, že sa nám zatiaľ darí udržiavať vzájomne dobré vzťahy. Skôr či neskôr sa podľa mojej mienky vrátime k pôvodnej metodike založenej na regulovanej výnosnosti aktív.

Jednou z hlavných činnosti SPP – distribúcia je pripájanie zákazníkov k distribučnej sieti. S tým súvisí aj proces odkupovania plynárenských zariadení, ktoré vybudovali tretie strany. Aké sú zmeny v tejto oblasti?

Cieľom našej spoločnosti je motivovať nových zákazníkov na odber zemného plynu cez jej distribučnú sieť na jednej strane, ako aj zabezpečiť návratnosť investícií do rozvoja siete a pripojenia nových odberateľov na druhej strane. Snaha motivovať nových odberateľov nesmie viesť k ekonomicky nenávratným investíciám, ktoré v konečnom dôsledku môžu zaťažiť všetkých používateľov siete nákladmi cez zvýšené tarify za distribúciu zemného plynu. Na zabezpečenie návratnosti investícií musela naša spoločnosť prijať adekvátne opatrenia v rámci možností vymedzených legislatívou. T. j. bude preferovať prenájom plynárenských zariadení s možnosťou ich kúpy (keď sa preukáže efektivita plynárenského zariadenia).

Aké sú pravidlá pripájania veľkých zákazníkov z hľadiska investovania SPP-distribúcia a žiadateľa o pripojenie?

Odberateľ v kategórii veľkoodber (nad 400 tis. m3/rok) má obvykle najväčší spätný vplyv na distribučnú sieť a vyžaduje podstatné investície Samozrejme na našej strane musíme dbať na zaistenie ich návratnosti. Konkrétne podmienky závisia od výšky investície, podľa ktorej sú nastavené jednotlivé pravidlá, počnúc záväzkom pripojenia a dodržania minimálneho odberu počas ekonomickej návratnosti, bankové, alebo iné formy garancie, až po finančnú spoluúčasť formou zálohových platieb.

Vaša spoločnosť kladie veľký dôraz na bezpečnosť. Ako však ovplyvňujú bezpečnosť siete tretie strany, napríklad investori?

Plyn je bezpečné médium, pokiaľ sa k nemu primerane správame. Staráme sa o našu sieť, o zariadenia privádzajúce plyn až „k dverám“ odberateľov. Ako hovoríme, za hlavným uzáverom plynu (s výnimkou plynomeru) nastupujú povinnosti odberateľa plynu, konkrétneho zákazníka. Túto povinnosť si musia všetci odberatelia uvedomiť a podľa toho sa aj správať. Každá právnická osoba, vlastniaca odberné plynárenské zariadenia, ich musí každý rok podrobiť revíznej skúške. Táto však, bohužiaľ, neplatí pre fyzické osoby, takže ak sa pozrieme na štatistiky, môžeme ľahko dokázať, že k väčšine mimoriadnych udalostí dochádza práve na odberných plynárenských zariadeniach. Ďalším príkladom je, že dochádza k zásahom do našich zariadení, hlavne k demontáži a následne k montáži plynomera s porušením prevádzkovej (zabezpečovacej) plomby. Najmä správcovia nehnuteľností (bytové družstvá a správcovské spoločnosti) by si mali tieto činnosti objednávať u nás, lebo za poškodenie plynomerov hrozí pokuta až do výšky 6 600 eur za každé meradlo.

Veľká väčšina porúch zariadení, havárií a iných mimoriadnych udalostí, ktoré sa stanú na našej sieti, je zapríčinená treťou stranou. Príčiny?

Napríklad nie sú dodržiavané pravidlá pre výkopové a zemné práce v blízkosti našich zariadení, čo vedie k ich následnému poškodzovaniu. Žiaľ, máme aj také informácie, že niektorí radšej riskujú a uskutočňujú zemné práce bez prípravy a dodržiavania pravidiel stanovených zákonom, pretože uhradiť čisté náklady na opravu je jednoduchšie ako potrebná príprava. Fakt, že udalostí spôsobených treťou stranou bolo od začiatku tohto roka viac než 95 percent, to v podstate dokumentuje. Bolo by fajn, keby sa naša priorita, teda bezpečnosť, stala prioritou všetkých, ktorí sa s plynom dostávajú do kontaktu.

Vaším najčastejším partnerom sú samosprávy. Ako hodnotíte spoluprácu s mestami a obcami?

Spolupráca a koordinácia so samosprávami je veľmi citlivá, ale pre nás veľmi dôležitá téma. Myslím si, že na oboch stranách je dosť priestoru na zlepšovanie doterajšej úrovne spolupráce. Musíme sa navzájom skôr informovať o našich plánoch a zámeroch. Napokon, plyn nás spája. Z 2 893 obcí a miest je plynofikovaných 77 percent. Jestvuje rad pozitívnych príkladov, ktoré ma oprávňujú povedať, že v koordinácii a komunikácii sa nám spoločne začína dariť. Sme radi, že verejnosť chápe, že nerozkopávame ulice len tak zo špásu, ale preto, že sa staráme o bezpečnosť siete, aby sme predchádzali poruchám, či haváriám.

Aká je úroveň plynofikácie Slovenska v porovnaní s okolitým svetom?

Veľmi dôležitým údajom v tomto kontexte je, že 94 % obyvateľov Slovenska má prístup k zemnému plynu. Vďaka rozvinutej distribučnej sieti je teda Slovensko hneď po Holandsku najplynofikovanejšia krajina v EÚ. Pre zaujímavosť najvyššie položené odberné miesto zemného plynu je na Štrbskom Plese (dolná stanica lanovky Solisko – nadmorská výška asi 1 379 m.). Plyn je veľmi komfortné palivo, preto si myslím, že v plynofikácii treba pokračovať. Mám na mysli predovšetkým zahusťovanie už jestvujúcich sietí, čím sa zvyšuje nielen efektivita ich využívania, ale predovšetkým možnosť prístupu ďalších zákazníkov k zemnému plynu. Bohužiaľ, z obdobia predchádzajúcich projektov plynofikácie sme zdedili aj také časti distribučných sietí, ktorých efektivita využívania je veľmi diskutabilná.

Uvažujete o ďalších možnostiach rozvoja a využitia siete?

Rátame už so spomenutým ďalším zahusťovaním existujúcich sietí, pretože drobných odberateľov pribúda a nemožno nevidieť súvislosti doterajšieho stavebného boomu, zahusťovanie sídlisk, nové prímestské satelity a z toho vyplývajúce možnosti. Možnosťou je aj spolupráca s priemyselnými investormi a pri výstavbe paroplynových cyklov. Ako zaujímavú možnosť nevylučujem ani prepravu biometánu, ktorú nám ukladá novela zákona o obnoviteľných zdrojoch.

Zemný plyn je atraktívnym a konkurenčným palivom. Ako vidíte jeho budúcnosť?

Myslím si, že zemný plyn ešte nadlho zostane atraktívnym a konkurenčným palivom. Pamätám si diskusie okolo predpokladaných zásob plynu zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa hovorilo, že zásoby tradičných zdrojov – napríklad Rusko a krajín Spoločenstva nezávislých štátov, Nórsko a potenciálne Irán – sú na približne 40 rokov. Dnes je známe, že zásoby v nich sú na podstatne dlhšie obdobie než 40 rokov plus prípadný dovoz skvapalneného zemného plynu LNG z doteraz netradičných zdrojov pre Európu – Trinidad a Tobago, krajiny afrického kontinentu a krajiny Stredného východu… Zemný plyn však atraktívnym palivom do budúcnosti zostane aj pre svoj komfort a čistotu pri používaní.

„Myslím si, že zemný plyn ešte nadlho zostane atraktívnym a konkurenčným palivom.“
Ing. Bohumil Kratochvíl, generálny riaditeľ spoločnosti SPP-distribúcia